ESHANA Hala’o Atividade Hodi Tane Aas Valór Natureza No Kultura 

0
57
Vise-Koordenadora ESHANA, Aurora de Oliveira Ximenes, hateten atividade sira mak programa konservasaun natureza hodi tane aas valór no kultura ne’ebé hala’o kobre territóriu tomak.

Estudante Hadomi Natureza (ESHANA) iha Universidade Nacional Timor Lorosa’e (UNTL) nu’udar organizasaun estudantil ho atividade sira mak programa konservasaun natureza hodi tane aas valór no kultura liuhusi atividade voluntáriu.

Vise-Koordenadora ESHANA, Aurora de Oliveira Ximenes, hateten atividade ne’ebé ESHANA hala’o kobre territóriu tomak.

“Atividade sira ne’ebé ami organiza maka, programa vizita no esplorasaun foho, deskobrementu fatin istóriku sira, identifika fatin turismu sira no programa sira seluk tan hanesan kuda ai-oan, limpeza nomós halo asaun sosiál. Atividade hirak ne’e dalabarak relasiona iha territóriu tomak, ami kobre hotu kada munisipiu inklui mós iha sidade Dili,” dehan nia iha Kampus Faculdade de Economia e Gestão (FEG), iha UNTL, iha Díli.

Nia akresenta tan katak, iha fulan juñu ESHANA sei realiza atividade jornada la’o ain iha loron mundiál ambiente dia 5 Juñu. 

“Programa ne’ebé hala’o iha kada tinan sempre hala’o atividade kona-ba jornada la’o ain nian, hodi komemora iha loron mundial ambiente nian ne’ebé maka sei realiza iha tempu badak iha fulan juñu,” hatutan nia.

Nia dehan atividade organizasaun nian atu hametin joven sira-nia konsiensia hodi foti asaun nune’e bele kontribui ba solusaun problema ambientál iha Timor-Leste.

“Ita haree problema ne’ebé mundu tomak hasoru maka mudansa klimatika nian liuliu ba iha problema ambientál, tanba ne’e hakarak husu ba ita-nia joven sira presiza hadia ita-nia konsiénsia hodi foti asaun bele kontribui ba solusaun iha problema ambiental ne’e rasik,” dehan nia.

Nia dehan dadaun ne’e ESHANA iha ona membru hamutuk 472 kompostu husi seniór 276 no juniór 192. Enkuantu husi totál ne’e Mane hamutuk na’in 212 no feto 260.

Membru ESHANA Nilvia Aleixo da Costa hatete, esperiensia ne’ebé nia hetan liuhusi envolvimentu iha organizasaun, aprende interasaun ho komunidade iha área rurál no bele koñese kultura oioin iha sosiedade.

“Ami bele hasoru direta komunidade sira ne’ebé eziste ho divizaun sosioekonomia no kultural. Aleinde ne’e ami ba koñese kona-ba kultura kada munisípiu,” nia dehan.Nia hatutan tan katak liuhusi organizasaun ESHANA bele aumenta nia koñesimentu no abilidade nune’e oinsa nia bele sai lider hodi organiza atividade ida.