Estoke Raan Limitadu, CVTL No HNGV Intensifika Sensibilizasaun Doasaun Raan 

0
43
Kruz Vermella Timor-Leste (CVTL) hamutuk ho Banco de Sangue iha Hospital Nacional Guido Valadares (HNGV) intensifika kampaña sensibilizasaun atu enkoraja komunidade hodi halo doasaun raan regulár.

Kruz Vermella Timor-Leste (CVTL) hamutuk ho Banco de Sangue iha Hospital Nacional Guido Valadares (HNGV) intensifika kampaña sensibilizasaun atu enkoraja komunidade hodi halo doasaun raan regulár, atu bele garante atendimentu saúde ba pasiente sira iha tempu emerjénsia no tratamentu lorloron.

Vise-Prezidente CVTL, Marçal Freitas Mango, hateten katak CVTL servisu besik ho Banco de Sangue hodi hala’o atividade sensibilizasaun iha komunidade, eskola, no instituisaun sira atu hatene klaru kona-ba importánsia doasaun raan no oinsá prosesu ne’e seguru ba saúde.

“Ita presiza raan barak iha rai-laran, maibé ita fó raan menus. Dala barak, família sira husu raan bainhira iha emerjénsia, maibé atu fó raan, sira tauk. Padahal ema ida fó raan bele salva ema ida-nia moris,” hateten Marçal, iha Salaun CVTL, Formosa, Díli.

Nia hateten, nesesidade raan iha Timor-Leste aas tebes, maibé partisipasaun komunidade iha doasaun raan sei menus kompara ho nesesidade real iha ospitál sira, dala barak kazu iha emerjénsia, família pasiente sira mak kontatu CVTL atu buka raan, maibé bainhira presiza atu fó raan, ema balu hatudu tauk no la prontu atu kontribui.

Nia mos subliña katak informasaun sala no mitus iha komunidade sai hanesan dezafiu boot ida. Ema balun sei hanoin katak bainhira fó raan, raan sei menus iha isin ka bele halo ema sai fraku, no balu mós tauk katak bele bokur. Maibé, tuir informasaun médiku, doasaun raan ne’e seguru, no isin ema bele produz fali raan iha tempu badak.

Mango afirma, CVTL ho Banco de Sangue kontinua halo edukasaun públiku atu muda mentalidade ne’e, ho objetivu atu kria kultura doasaun raan voluntáriu iha sosiedade.

Iha parte seluk, Xefe Departamentu Banco de Sangue iha HNGV, Alexandrino Mendonça, hateten doasaun raan mak parte esensiál iha sistema saúde, tanba raan la bele produz iha laboratóriu no depende total ba doasaun husi ema.

“Doasaun raan mak salva vida. Bainhira pasiente ida lakon raan barak no la iha raan atu troka, situasaun ne’e bele ameasa diretamente nia moris,” hateten Alexandrino.

Nia esplika katak estoke raan iha Banco de Sangue presiza, sempre prontu atu responde ba kazu emerjénsia, operasaun, no tratamentu sira seluk. Atendimentu ne’e kontinua, minutu ba minutu, oras ba oras no loron-loron, nune’e presiza fornese raan foun regularmente.

Nia mós akresenta katak atu garante estoke raan nafatin sufisiente, presiza kontribuisaun kontinua husi família pasiente sira, voluntáriu no komunidade tomak. La’ós de’it bainhira iha emerjénsia mak presiza fó raan, maibé di’ak liu se ema sira bele halo doasaun raan regularmente.Tuir dadus iha Banco de Sangue, tipu raan ne’ebé presiza barak liu iha Timor-Leste mak tipu O, tanba bele uza ba maioria pasiente sira. Tuir mai mak tipu A no B, no tipu AB mak menus liu nesesidade. Enkuantu, tipu raan negativu sai difísil tebes atu hetan iha rai-laran, tanba maioria populasaun iha tipu raan pozitivu.