Sábado, Maio 11, 2024
Total visitors: 766366

Ministru Komérsiu no Indústria, Filipus Nino Pereira hateten iha fatór prinsipál tolu ne’ebé sai dezafiu ba dezenvolvimentu ekonomia, hanesan koñesimentu iha vida ekonomia sei menus, limitasaun asesu ba kapitál no abilidade iha promosaun hodi asesu ba merkadu, tanba ne’e importante investe iha formasaun sira no promove akompañamentu intensivu hodi garantia atividade negósiu la’o ho di’ak no sustentável.

Ministru Komérsiu no Indústria, Filipus Nino Pereira hateten iha fatór prinsipál tolu ne’ebé sai dezafiu ba dezenvolvimentu ekonomia.

Nia dehan governu iha komitmentu bo’ot atu reafirma estadu direitu demokrátiku ne’ebé fó prioridade importante ba dezenvolvimentu ekonomia, tanba ne’e enkoraja sidadaun hotu-hotu atu partisipa ativu.

“Polítika ida-ne’e bolu ita hotu nia partisipasaun ativa, tanba ho dezenvolvimentu ekonomia de’it mak ita bele kore aan husi ita hotu-hotu nia luta hamutuk atu sai husi situasaun ki’ak no mukit ne’ebé sai inimigu bo’ot ita hotu nian, ne’ebé hakarak lori prospreridade ba ita-nia nasaun,” nia hateten bainhira partisipa iha feira Empodera Feto no Grupo Alvu iha Vida Negósiu, iha portu Díli.

Nia hateten governu ho servisu konjunta hamutuk ho liña ministeriu sira, ajensia dezenvolvimentu sira inklui Banku Nasionál Comersiu Timor-Leste (BNCTL) atu fasilita setór privadu sira no hakbi’it sira hodi responde ba situasaun ekonomia rai-laran.

Nia hatutan la kleur tan Timor-Leste sei tama iha Organizasaun Mundial Komérsiu (OMK), ne’ebé polítika hala’o ona ba interese estadu nian. Maibé presiza apoia konkreta ba asaun sira ne’ebé setór privadu sira halo, tanba alende ne’e sei tama mós iha membru ASEAN.

“Merkadu sei luan liutan no oportunidade sei barak liutan, digitaliza ita-nia ekonomia buat hotu ita haree liu de’it smatphone no porta informasaun ne’ebé iha bele fasilita ita-nia atividade negósiu,” nia hatutan.

Nia hateten Timoroan hotu tenke provoka malu, dezafia malu no koalia ba malu hodi lori nasaun ne’e ba oin, liu-liu protidaun simu mudansa sira ne’ebé sei mai.

Iha parte seluk, Prezidente Cámara de Comércio Indústria Timor-Leste (CCI-TL), Jorge Serrano hateten partisipasaun hotu-hotu nian iha vida ekonomia ne’e presiza reforsa, tanba ne’e sira sei promove makas liutan partisipasaun feto no joven sira-nian.

“Setór privadu la’ós mane de’it, maibé feto sira sai emprezáriu di’ak liu. Ba ha’u la’ós importante sai emprezáriu susesu, maibé importante emprezáriu di’ak, tanba belum tentu emprezáriu susesu ne’e di’ak. Emprezáriu ida di’ak ne’e hatene norma no étika liña emprezariál no kumpri regras liña emprezariál, ida-ne’e ha’u hateten katak iha Timor, feto emprezária barak kumpri rekezitu ida-ne’e,” nia hateten.

Nia hateten situasaun iha Timor-Leste, vida negósiu foin organiza, tanba merkadu seidauk organizadu ho didi’ak no kompetisaun ida ne’ebé seidauk saudável, tanba ne’e presiza organiza.

Nia hatutan sai emprezáriu ne’e tenke iha inisiativa, kreatividade no konsistente iha saida mak halo, la’ós foin faan kioske ema lahola taka tiha, halo fali buat seluk, tenke konsistente.