- Publika iha: 19 Junho 2024
Uniaun Europeia (EU) apoia fundus millaun $5.9 Euro ba Organizasaun Internasional ba Traballu (ILO) no Tradelnvest Timor-Leste hodi promove komérsiu no investimentu iha kadeia dé valór nu’u no atu hadi'a kapasidade parte prinsipál indústria nu’u.
Diretór Promosaun Esportasaun iha Tradelvent Timor-Leste, Decio Ribeiro Sarmento hateten, ILO no Tradelvent Timor-Leste hetan apoia orsamentu husi EU hodi dezenvolve negósiu nu’u iha Timor-Leste, tanba nu’u hanesan produtu plantasaun populár iha Timor-Leste ne’ebé kuaze munisípiu hotu-hotu kuda.
“Nu’u nu’udar produtu ne’ebé plantasaun populár iha Timor-Leste no kuaze kuda ona iha fatin barak, liuliu iha área kosta ho produsaun estimadu tonelada 30.000 kada tinan, kobre área totál ho ektare hamutuk 12.000 ho agrikultór hamutuk 16.000,” nia dehan iha Hotel Novu Turismu, Díli.
Nia haktuir, negósiu nu’u iha poténsia boot no iha merkadu internasionál ne’ebé seidauk utiliza hanesan Australia no nasaun sira iha Europa hosi prodús nu’u hanesan, nu’u isin, nu’u kulit, nu’u koir, nu’u kakuun, ne’ebé seidauk esplora, uza no prosesa iha Timor-Leste.
Nia dehan, Timor-Leste faan nu’u ba konsumu doméstiku de'it no nu’u nia prosesamentu limitadu ba produtu balun hanesan kopra no mina nu’u Virgin Coconut Oil (VCO), maibé la'ós de'it kopra ka VCO, bele prodús mós ba produtu seluk hanesan Coco Peat, Coco RBD, atu nune’e Tradelnvest Timor-Leste bele esplora hodi promove ba merkadu internasional hodi hasa’e negósiu esportasaun no atividade sira iha rai-laran.
Iha parte seluk, Delegasaun Embaxador Uniaun Europeia, Marc Fiedrich hateten, apoia ne’ebé fó husi EU ne’e, hodi kontribui ba espansaun merkadu no hodi promove komérsiu no investimentu nu’u iha Timor-Leste.
“Projetu abilidade agroflorestal ne’e hetan fundus husi EU, hodi kontribui ba diversifikasaun ekonomia iha Timor-Leste, liuhusi identifikasaun oportunidade ba dezenvolvimentu agroflorestal foun iha kadeia de valór nu’u. Ami espera ho projetu ida ne’e, bele hasa'e kapasidade juventude mane no feto sira iha Timor-Leste no fó abilidade emprendedorizmu no dezenvolvimentu agroflorestal, atu kria sira-nia empregu rasik no dezenvolve ekonomia nasaun,” nia dehan.
Nia hatutan, orsamentu millaun $5.9 Euro ne’e sei uza durante tinan haat, entaun projetu ne’e hahú ona iha tinan kotuk fulan setembru 2023, ho objetivu atu bele promove diversifikasaun ekonomia ne’ebé verde, sustentável no rezidente iha Timor-Leste, liuhusi dezenvolvimentu setór privadu, formasaun edukasaun tékniku no vokasionál, ba integrasaun juventude iha merkadu, liuliu ba hasa'e oportunidade empregu ba joven feto no labarik feto sira.