- Publika iha: 07 Março 2023
Prezidente Autoridade Protesaun Sivíl, iha Ministerio Interior (MI), Ismael da Costa Babo hateten mediadór no negosiadór ba prevensaun konflitu komunitária iha territóriu nasionál maioria feto tanba governu hakarak promove envolvimentu feto iha harii pás no dame.

Nia salienta governu ho parseru nafatin halo esforsu atu eleva koñesementu no abilidade mediadóra sira nian atu bele ajuda komunidade atu iha opsaun ne’ebé diak hodi solusiona problema sira iha komunidade hodi evita konflitu ho grau bo’ot.
“Ami-nia mediadór iha territóriu nasionál kuaze maioria feto. Iha munisípiu 13 inklui RAEOA mediadór purvolta 60 resin. No iha planu ba oin protesaun sivíl aumenta tan mediadór posivel to’o iha postu administrativu no suku sira tanba agora dadaun sira baze de’it iha munisípiu mak halo operasionaliza servisu husi munisípiu to’o suku.”
“Maibé ba oin ita bele koloka kada postu to’o suku ida-ida atu fasil halo prevensaun, liu-liu iha kazu ruma no dezentendimentu ruma sira lalais halo aprosimasaun hakalma ita-nia komunidade atu labele iha konflitu bo’ot,” nia hateten hafoin partisipa iha abertura Peer to Peer Learning Workshop on Mediation and Negotiation “Community-Based Mediation and Negotiation Díli, Timor-Leste, iha Timor Plaza, Díli.
Nia dehan medidadór sira-nia papel servisu hamutuk ho liña ministériu sira, ofisiál polísia suku no lider komunitária sira halo sosializasaun ba prevensaun konflitu komunitária no aprosima komunidade halo mediasaun ba problema ne’ebé akontese iha komunidade atu evita konflitu ne’ebé bo’ot afeta ba estabilidade.
Nia hateten partisipasaun feto no joventude iha prosesu harii pás no mediasaun ne’ebé inklusivu sai prioridade ba governu tanba iha planu asaun nasionál rezolusaun 1325 kona-ba konsellu seguransa Nasoins Unidas nian kona-ba feto dame no segurasan fó atensaun iha pilar prevensaun, ne’ebé didika ba prevensaun konflitu.
Iha parte seluk, Mediadora husi Munisípiu Bobonaro, Maria Verdial hateten durante tinan haat nia laran hala’o servisu mediasaun ba prevensaun konflitu iha komunidade, sira hasoru difikuldade atu kobre fatin hotu tanba limitasaun ema.
“Ami-nia difikuldade barak tanba ami mesak feto de’it. Ami feto mak barak liu, entaun durante tinan haat nia laran ami la’o hasoru difikuldade oioin tanba ne’e ami presiza nafatin koñesimentu no abilidade sira atu ami bele aprosima komunidade tanba ita hatene komunidade ho karakter ne’ebé lahanesan,” nia hateten
Nia dehan durante ne’e sira ajuda ona komunidade rezolve kazu barak, liu-liu kazu sira ne’ebé ho natureza sivíl hanesan kazu abandonadu, grupu insulta malu.
Nia informa dadaun ne’e kada munisípiu iha pesoál mediadór na’in tolu de’it, entaun ho distansia ne’ebé dook husi fatin ida ba fatin seluk mak sira lakonsege kobre área hotu iha munisípiu laran.