Sábado, Abril 20, 2024
Total visitors: 766366

Prezidente Autoridade Protesaun Sivíl, Ismael da Costa Babo hateten Ministériu Interiór (MI), liuhusi Autoridade Protesaun Sivíl servisu hamutuk ho UN Women realiza workshop dahuluk kona-ba servisu mediasaun no negosiasaun nian, ne’ebé konvida mediadóra mundiál sira atu fahe esperiénsia servisu prevensaun konflitu ba mediadór nasionál sira.

Prezidente Autoridade Protesaun Sivíl, Ismael da Costa Babo hateten Ministériu Interiór (MI), liuhusi Autoridade Protesaun Sivíl servisu hamutuk ho UN Women realiza workshop dahuluk kona-ba servisu mediasaun no negosiasaun nian.

“Ita konsege konvida ita-nia péritu sira-ne’ebé akreditadu mundialmente no iha rejiaun Sudeste-Aziátiku partisipa atu promove mos pás no estabilidade iha ita-nia rai, lui-liu matenek ne’ebé sira iha bele fahe ho ita-nia mediadór sira, atu ita bele ajusta tuir kondisaun real ne’ebé ita iha no ita bele halo mediasaun ba kazu ruma ne’ebé bele promove pás ba parte rua tanba ita-nia objetivu mak prevene konflitu,” nia hateten hafoin partisipa iha abertura Peer to Peer Learning Workshop on Mediation and Negotiation “Community-Based Mediation and Negotiation Díli, Timor-Leste, iha Timor Plaza, Díli.

Nia dehan durante loron rua hahú 2 to’o 3 marsu, mediadór nasionál bele aprende di’ak liutan mekanizmu no tékniku mediasaun no negosiasaun ne’ebé promove pás no estabilidade iha komunidade tanba péritu sira-ne’e iha esperiénsia halo mediasaun ba kazu barak iha rejiaun no iha mundial.

Nia hateten kazu ne’ebé mediadór sira hamutuk ho lideransa komunitária sira halo aprosimasaun no fasilita buka solusaun mak kazu sira-ne’ebé ho natureza sivíl ka grau ki’ik tanba kazu krime ne’e kompeténsia autoridade justisa sira-nian atu hola desizaun.

Nia hatutan mediadór fasilita de’it atu iha komunikasaun ne’ebé di’ak entre parte rua atu fó solusaun no halo desizaun ne’ebé iha pás laiha violénsia.

Entretantu, Mediadora Dame Mundial, husi Filipina, Miriam Coronel-Ferrer hateten nasaun hotu inklui Filipina mós iha problema tantu iha nivel nasionál no komunidade, maibé hakarak fahe ho mediadór nasionál mak oinsá atu haree konflitu sira entre governu no grupu armada sira no konflitu sira iha komunidade.

“Ha’u la kleur iha ne’e, maibé ha’u iha ne’e bainhira konflitu no ha’u asiste katak iha diferensia bo’ot ne’ebé ha’u haree dadaun ne’e mak depois tinan 20, Timor-Leste ukun aan ita haree katak nia di’ak ida mak polísia sira, medidadór husi komunidade no governu iha inisiativa di’ak atu estabelese rede mediasaun hodi ajuda komunidade,” nia hateten.

Nia dehan governu iha enquadramentu legál sira ba estabelesimentu rede mediasaun no kria padraun sira ne’ebé baze ba modelu tradisionál no modernu atu lori komunidade sira tuur hamutuk iha opsaun ba sira-nia problema.

Iha parte seluk, Mediadora husi Munisípiu Bobonaro, Maria Verdial hateten atividade ne’e importante ba sira atu aprende husi mediadór internasionál sira kona-ba tékniku no metodu aprosimasaun ne’ebé di’ak ba komunidade atu kontribui ba promove pás no dame iha rai-laran.

“Ami iha esperansa ida katak ami sei aprende barak husi mediadór husi rai avansadu sira tanba ami nu’udar mediadór, maské ami iha koñesimentu no abilidade, maibé ami presiza aprende nafatin,” nia hateten.